Aktuality - Mesto Michalovce 

Tohto roku si pripomíname 105. výročie od návštevy prezidenta Osloboditeľa T. G. Masaryka v Michalovciach. Jeho návšteva nebola vopred oficiálne oznámená, napriek tomu ho v meste privítali zástupcovia armády, samosprávy i verejnosti a jeho krátky pobyt sa zapísal do miestnych kroník aj dobovej tlače.   Návšteva prezidenta Osloboditeľa Do Michaloviec zavítal v septembri 1921 aj prvý prezident republiky Tomáš Garrigue Masaryk – okolnosti jeho návštevy však nie sú celkom jasné. Vtedajšie regionálne noviny Slovenský východ síce palcovými titulkami dopredu oznamovali návštevu prezidenta v Košiciach i s presným programom, ani slovkom sa ale nezmienili o návšteve Michaloviec, resp. iných častí Zemplína. Prečo teda médiá dopredu neinformovali o ďalších podrobnostiach návštevy prezidenta na východnom Slovensku? Skutočný dôvod „prezradil“ zemplínsky župan Michal Slávik vo svojej výročnej správe za rok 1921, ktorú predniesol v januári 1922 na riadnom zasadnutí administratívneho výboru Zemplínskej župy: „22. septembra precestoval cez župu náš p. prezident Masaryk, ktorého cesta bola tajomstvom, preto župa neporobila žiadne prípravy. Pri tom všetkom v Sečovciach, Trhovišti a Michalovciach boli postavené slávobrány a v Michalovciach ho privítali: v mene vojska podpluk. Otokar Kendík, v mene župy poradca Rudolf Topercer, v mene Michaloviec richtár Ferdinand Alexa, v mene legionárov župný tajomník Vladimír Smékal a v mene obecenstva Ján Mitrovčák.“ Noviny Slovenský východ informovali o priebehu návštevy prezidenta v Michalovciach až o dva dni neskôr, a to vo svojom článku s názvom Prezident T. G. Masaryk v Užhorode. Prezidenta pred radnicou privítali a pozdravili aj zástupcovia niektorých okolitých dedín. Nasledovalo ešte zasadenie lipky a kolóna s prezidentom sa pohla ďalej.   T. G. Masaryk v Michalovciach Návštevu prezidenta zaznamenali i v kronike 24. pešej brigády. Autor zápisu uvádza: „Dňa 22. septembra o 10.30 prechádzal Michalovcami na svojej ceste do Užhorodu Masaryk. Na ceste pred poštovým úradom prehliadka čestnej roty a hlásenie veliteľa p. pluku 20. Pokračovanie v jazde do Užhorodu. Toho istého dňa popoludní v 16. hod. prechádzal prezident republiky späť do Košíc.“ S odstupom času (v posledných rokoch existencie prvej Československej republiky) sa na danú udalosť spomínalo takto: „Jednou z najkrajších udalostí poprevratových Michaloviec bola pamätná návšteva nášho milovaného tatíčka, pána prezidenta Osvoboditeľa, Dr. T. G. Masaryka, ktorá udalosť zapísaná je na večné časy v kronike mesta Michaloviec zlatými písmenami.“ K návšteve prezidenta Masaryka v Michalovciach v roku 1921 sa vrátili i regionálne noviny Nový Zemplín, a to dňa 17. septembra 1938 vo svojom článku s názvom Spomíname: „Pán prezident okrem iného pohladkal a prehovoril niekoľko slov s náhodne pri ňom blízko stojacim malým dievčatkom, dcéruškou správcu školy Viliama Ungermana.“ Bol 21. september 1937 – sychravý, hmlistý jesenný deň, podobný tomu z roku 1921. Po 16 rokoch sa Michalovčania opäť zišli na námestí. Teraz však stáli mĺkvo, so sklonenými hlavami, tu a tam bolo vidieť biele vreckovky. Práve v tento deň sa za účasti armády, četníctva a ďalších uniformovaných zložiek konala tryzna za zomrelého „prezidenta Osloboditeľa“ Tomáša Garrigue Masaryka s mottom: „Aby Veľký Mŕtvy bol oslávený.“ Prezidenta Osloboditeľa v Michalovciach dodnes pripomína Masarykova ulica a pamätná tabuľa vo vestibule michalovskej radnice. Zemplínska župa Župný úrad sa do Michaloviec presťahoval 21. júla 1919. O dva dni neskôr navštívil mesto (ako sídlo župy) minister Vavro Šrobár. Privítal ho župan Milutín Križko, posádkový veliteľ generál Drobný a michalovský richtár Vojtech Valkovský, ktorý v príhovore zdôraznil vernosť tunajších obyvateľov novej republike. Židovská deputácia prostredníctvom dr. Wiedera apelovala na ministra, aby uznal lojalitu Židov voči Československej republike. Za Slovenskú roľnícku jednotu zas prehovoril Michal Durovič. Zemplínsku župu – podobne, ako iné župy v tomto období – riadil župan, menovaný ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska; minister mal právomoc i menovať, resp. rozpúšťať administratívny výbor župy (najvyšší kolektívny orgán župy). V rokoch 1919 – 1922 zemplínskymi županmi postupne boli Milutín Križko, Gašpar Ďurčanský, Michal Slávik, Ján Ruman. Od júla 1920 k členom 25 členného administratívneho výboru zemplínskej župy patrili aj Michalovčania Ján Mitrovčák (roľník z Michaloviec), dr. Alfred Mertens (advokát z Michaloviec), Ferdinand Alexa (obuvník z Michaloviec), Ferdinand Piller (strojník z Michaloviec), Štefan Babits (mlynár z Michaloviec), Alexander Angi (mlynár z Michaloviec), Henrik Grünwald (advokát z Michaloviec), Emanuel Jungmann (výpravca vlakov z Michaloviec). Administratívny výbor zasadal raz mesačne, a to prevažne vo veľkej sále michalovského hotela Zlatý býk.   Župný úrad V roku 1920 pracovalo na župnom úrade 10 úradníkov a 13 výpomocných kancelárskych síl – uviesť možno županského tajomníka Vladimíra Smékala, župného radcu Rudolfa Topercera, hlavného župného notára Viliama Topercera alebo zástupcu správcu župného úradu Františka Jéreša. Pracovná doba bola od pondelka do soboty. S určitosťou vieme, že v roku 1921 sídlil župný úrad v secesnej bankovej budove, dokončenej v roku 1911 (dnes ide o objekt Zemplínskeho osvetového strediska). Presnejší obraz činnosti vedenia župného úradu dáva rozvrh práce z mája 1921. Do agendy zemplínskeho župana Michala Slávika tak patrilo prijímanie stránok, politické záležitosti, vymenovávanie obecných predstavenstiev, úradníkov a zamestnancov, vedenie župného výboru a komisií, podpisovanie návrhov a správ, personalistika úradu a ďalšie náležitosti, patriace županovi podľa „platných uhorských predpisov“. Pod vedením župana pracovali i župné administratívne komisie. Župa zriaďovala i rozličné fondy – napr. invalidný fond alebo fond vdov a sirôt po padlých vojakoch, pochádzajúcich zo župy. V meste sa nachádzali aj ďalšie úrady – napr. Štátny stavebný úrad. Dňa 1. júna 1921 bol v Michalovciach zriadený i komisariát Štátno-pozemkového úradu pre župu Zemplínsku (sídlil v budove Zemplínskej ľudovej banky na hlavnej ulici) – na starosti mal záležitosti pozemkovej reformy; nachádzal sa tu tiež Župný poľnohospodársky inšpektorát (svoje priestory mal v rovnakej budove, ako predchádzajúci úrad). V Michalovciach sídlilo aj četnícke veliteľstvo s pôsobnosťou pre celú Zemplínsku župu.     Martin Molnár, historik Zemplínskeho múzea v Michalovciach