Aktuality - Mesto Michalovce 

Rehoľníci redemptoristi (Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa) sa začali o Michalovce ako o svoje sídlo zaujímať v 20. rokoch 20. storočia (aktivity najmä zo stropkovského kláštora). Pozemok na kláštor si kúpili od grófa Alexandra Sztárayho. Kúpnopredajná zmluva bola uzatvorená pravdepodobne 2. októbra 1928. Pri jej podpise Kongregáciu zastupovali o. Metod Dominik Trčka a o. Ján Cyril Zakopal. Projektovanie kláštora trvalo približne dva roky. Základy nového kláštora začala hĺbiť koncom septembra 1930 stavebná firma Rozhon. Základný kameň posvätil dňa 12. októbra 1930 Petro Gebej, mukačevský biskup. V lete 1931, keď práce na novostavbe kláštora vrcholili, začalo i sťahovanie zo Stropkova, aby tak komunita mohla na novom mieste normálne pôsobiť už od prvých dní. Metod Dominik Trčka dňa 8. augusta 1931 prebral kláštor od staviteľa. Najväčšia zásluha na výstavbe kláštora bola pripisovaná práve Trčkovi. Posviacka verejnej kaplnky sa uskutočnila 7. septembra 1931 a o desať dní bol posvätený aj kláštor. Nový kláštor posvätil haličský protoigumen redemptoristov o. Jozef Schrijvers. V kláštore redemptoristov pôsobili napríklad blahoslavený mučeník Metod Dominik Trčka, a krátko aj Boží služobník Ján Ivan Mastiliak. Redemptoristi mali k dispozícii štyri návrhy podoby chrámu, ale nakoniec sa rozhodli pre upravený plán architekta, inžiniera a neskôr aj profesora Vladimíra Sičinského. Tento návrh mala realizovať ostravská firma Rozhon, ktorá už predtým stavala kláštor. O. igumen Ján Cyril Zakopal, zodpovedný za stavbu chrámu, nakoniec zvážil návrh Juraja Byrtusa a rozhodol sa pre tohto michalovského staviteľa. Ten však musel k chrámu ešte vypracovať projekt zvonice – v pôvodnom Bokšayho náčrte síce zvonica tvorila s chrámom jeden celok, no redemptoristi sa nakoniec priklonili k upravenému plánu Sičinského, ktorý so zvonicou nepočítal. Posviacka základného kameňa nového chrámu bola dňa 22. júla 1934. V jeseni 1934 mal nový chrám už múry a pracovalo sa na vežiach. Pri výstavbe kupoly bola použitá – na vtedajšiu dobu pomerne progresívna – technológia liateho betónu. Spojenie byzantských architektonických prvkov s modernými materiálmi (betón so železnými prekladmi – „železobetón“) totiž dovolilo realizovať aj technicky veľmi náročné konštrukcie. Chrám i napriek svojej monumentálnosti a mohutnosti zostal veľmi priestranný. Jednoduché formy nepôsobili surovo, ale práve naopak – priblížili sa ku klasickým líniám krásy a harmónie, ktoré charakterizoval pokoj. A keďže ešte aj v polovici decembra pretrvávalo výnimočne mierne počasie, mohli sa dokončiť práce na pokrývaní striech medeným plechom. Veľkú zásluhu na výstavbe Chrám Zoslania Svätého Ducha v neobyzantskom slohu mal vtedajší igumen kláštora Ján Cyril Zakopal. Chrám Zoslania Svätého Ducha posvätil dňa 29. septembra 1935 biskup Alexander Stojka z Užhorodu, a to spolu s biskupom Nikolajom Čarneckým CSsR. Na slávnosti sa zúčastnilo niekoľko desiatok kňazov (50 duchovných spovedalo) a asi 15 až 20 tisíc veriacich, spieval tu zbor gréckokatolíckych bohoslovcov z Užhorodu. Nový chrám mnohých upútal svojou impozantnosťou a krásou, pričom viditeľný bol už zďaleka. O jeho veľkosti svedčí aj to, že mal kapacitu približne 1 500 miest – nerátajúc do toho chór a sakristie. Uviesť môžeme i niekoľko zaujímavostí, týkajúcich sa výstavby chrámu – z ukrajinského Berehova bolo dovezených okolo 60 000 tehál. Obrázok michalovského chrámu a kláštora s prosbou o podporu uverejnil aj parížsky list La Croix v roku 1935. Pri chráme stojí zvonica, do ktorej boli umiestnené tri zvony. Posviacka nových zvonov sa konala 15. septembra 1935. Medzi ľuďmi koluje tiež „zaručená informácia“, že pod zvonicou sa nachádza nejaká krypta, do ktorej sú pochovávaní príslušníci rehole. Do nového chrámu preniesli všetky obrazy a ikony z kláštornej kaplnky. Interiér chrámu bol zariaďovaný postupne. Rozpísanie nových ikon bolo zverené užhorodskému maliarovi Jozefovi Bokšaymu, návrh architektúry ikonostasu, baldachýnu nad prestolom, kazateľnice a žertvenika mal vyhotoviť Vladimír Sičinský. Majster (rezbár) Alojz Rusnák z Bardejova dokončil ikonostas až koncom apríla 1944. Autorom návrhu ikonostasu bol nakoniec profesor Jozef Bokšay, ktorý namaľoval aj štyri hlavné ikony ikonostasu. Autorom ostatných ikon ikonostasu bol Ľudovít Dobozy – pedagóga na Učiteľskej akadémii v Michalovciach. Zo zadnej strany ikonostasu sú ikony od Mikuláša Klimčáka. V dominantám chrámu patria Oltár Matky Ustavičnej Pomoci z roku 1943 od rezbára Alojz Nevický z Prešova a Oltár Božského Srdca z roku 1946 s ikonou od maliara Orosa. Drevenú kazateľnicu zhotovil majster Rusnák z Bardejova. Prípravné práce na ikonopisnej výzdobe Chrámu Zoslania Svätého Ducha sa rozbehli až v apríli 1987, keď po Veľkej noci do Michaloviec prišli dvaja ikonopisci z vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Ikony vo svätyni, v chráme i v kupole rozpísali postupne, počas letných a jesenných mesiacov v rokoch 1987 – 1988. V chráme sa nachádzajú relikvie blahoslaveného mučeníka Metoda Dominika Trčku, ktorý zomrel mučeníckou smrťou v roku 1959 vo väznici v Leopoldove. Za blahoslaveného vyhlásil o. Metoda Dominika Trčku pápež Ján Pavol II. na Námestí svätého Petra vo Vatikáne dňa 4. novembra 2001. Martin Molnár historik Zemplínskeho múzea v Michalovciach