Aktuality - Mesto Michalovce 

Do druhej polovice 19. storočia, ešte predtým, ako sa u nás rozšírila fotografia, podobu ľudí i krajiny zachytávala maľba. K podporovateľom umenia v tomto období patrili predovšetkým príslušníci šľachtického stavu, niektorí z nich sa pokúšali aj o vlastnú tvorbu. Z rodiny Andrášiovcov (Andrássy), ktorej členovia vlastnili majetky v Trebišove a okolí, maľoval napríklad Emanuel Andráši (1821 – 1891) či jeho bratranec Dionýz Andráši (1821 – 1891). V okruhu Andrášiovcov sa pohybovalo i viacero maliarov, ktorých buď priamo zamestnávali, alebo si u nich objednávali obrazy (v tejto súvislosti možno spomenúť umelca rakúskeho pôvodu Karla Steria). V 18. a 19. storočí vzniklo tiež niekoľko portrétov príslušníkov rodiny Stáraiovcov (Sztáray) a ich príbuzných. Rozmach portrétnej tvorby na Zemplíne bol pritom spätý s vytváraním galérií bohatších šľachtických rodov. K vášnivým zberateľom diel výtvarného umenia v našom regióne možno zaradiť grófa Antona Stáraiho, majiteľa michalovského kaštieľa, a jeho manželku Františku, rodenú Baťániovú (Batthyány) – obaja tiež sami tvorili. S Michalovcami sú spájaní aj niektorí maliari – František Wrabec (? – 1799) či miestny rodák Vojtech Pállik (1845 – 1908 Budapešť). Pravdepodobne začiatkom 19. storočia vznikla veduta Michaloviec, ktorá dodnes reprezentuje najstarší pohľad na toto mestečko (záhadou však i naďalej zostáva, či bola vytvorená iba jedna alebo viacero vedút). S uvedeným storočím súvisia tiež dve bližšie neurčené vyobrazenia michalovského kaštieľa, patriaceho v tom čase Stáraiovcom, ako aj obraz, zachytávajúci michalovský rímskokatolícky farský kostol i časť kaštieľa. Náš príbeh sa však viaže k Thomasovi Enderovi (3. január 1793 – 1875), uznávanému rakúskemu krajinárovi a profesorovi krajinomaľby na viedenskej Akadémii výtvarných umení. Tento umelec sa narodil vo Viedni ako jedno z dvojčiat. Neskôr študoval u známych akvarelistov svojej doby, veľa tiež cestoval, po habsburskej monarchii i po zahraničí – z exotickejších krajín navštívil napríklad Brazíliu. Postupne si získal obdiv aj uznanie vtedajších mocných mužov. Podporoval ho aj knieža Metternich. V roku 1824 sa dokonca stal členom Akadémie umení. V rokoch 1829 až 1853 pôsobil ako dvorný maliar arcikniežaťa Jána, s ktorým podnikol viacero ciest do bližších i vzdialenejších krajín. V rámci nich navštívil tiež Uhorsko, kde s obľubou maľoval známe aj menej známe miesta na brehu Dunaja. Do najvýchodnejších oblastí dnešného Slovenska sa tento významný umelec dostal prostredníctvom grófa Jána Nepomuka Valdštajna (Waldsteina), príslušníka starobylého českého šľachtického rodu. Ján Nepomuk sa narodil v roku 1809 vo Vinnom, kde istý čas žili jeho rodičia. Matka Terézia bola dcérou Jána Filipa Stáraiho a Barbory Migazzi (po praslici teda patril do šľachtického rodu Stáraiovcov), otec sa volal Emanuel Waldstein de Wartenberg. Syn sa neskôr zapísal do uhorských dejín ako člen akadémie vied, amatérsky maliar a zberateľ historických diel. Thomas Ender žil nejaký čas aj v kaštieli rodiny Medňanských (Mednyanszky) v Strážkach, kde bol prvým učiteľom kreslenia vtedy ešte malého Ladislava Medňanského (1852 – 1919). A keďže Medňanskí boli príbuzní Stáraiovcov i Sirmaiovcov, Ladislav neskôr istý čas tvoril aj na Zemplíne. Vďaka dobrým vzájomným osobným kontaktom tento rakúsky maliar v rozmedzí rokov 1861 – 1863 pôsobil tiež na veľkostatku Jána Nepomuka Waldsteina vo Vinnom, neďaleko Michaloviec. Nový užský župan si vtedy u umelca objednal niekoľko akvarelov s tematikou dediny Vinné a blízko stojacich zrúcanín hradu. Gróf zoznámil umelca i s príbuznými, a tak Thomas Ender namaľoval aj akvarely, zachytávajúce michalovský kaštieľ rodiny Stáraiovcov. Tohto rakúskeho krajinkára počas cesty po Slovensku hostili tiež Andrášiovci vo svojom kaštieli v Parchovanoch. Akvarely Thomasa Endera zo Slovenska sú, až na malé výnimky, nakreslené na papieri. Na dolný okraj svojich obrazov umelec spravidla ceruzkou napísal, čo zachytil. Tieto poznámky sú v nemčine, písané švabachom či latinkou, často sa vyskytujú i skratky. Na dolný alebo horný okraj tiež nezriedka uvádzal názvy dôležitejších lokalít (vzdialenejších dedín, kopcov, údolí), prípadne si zapísal meno majiteľa kaštieľa či statku. Na väčšine akvarelov však chýba jeho podpis. Mnohé zo „slovenských“ obrazov Thomasa Endera sa pôvodne nachádzali v zbierke Jána Nepomuka Waldsteina. Neskôr, konkrétne 8. mája 1868, ich gróf daroval Maďarskej akadémii vied. Spomínaný súbor, ktorý tvorí 22 unikátnych diel vytvorených na Slovensku i v ďalších častiach vtedajšieho Uhorska, je tak dodnes uložený v knižnici akadémie, v oddelení rukopisov.   Martin Molnár