Aktuality - Mesto Michalovce 

SYMBOLY MESTA MICHALOVCE Mesto Michalovce si po celý rok 2021 pripomína 777. výročie prvej písomnej zmienky. Pri tejto príležitosti našim čitateľom postupne prinesieme v novinách sedem na seba nadväzujúcich článkov z pera michalovského historika. Ich spoločnou témou budú zásadné okamihy a míľniky historického vývoja Michaloviec. Pretrvávajúce opatrenia v súvislosti s pandémiou aktuálne nedovoľujú osláviť toto výročie tak, ako by sme si želali, ale veríme, že po ich skončení tomu tak bude. V roku 1991 Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, v ktorej sú zastúpení aj poprední odborníci z oblasti histórie, heraldiky a archívnictva, po posúdení a schválení v mestskom zastupiteľstve do heraldického registra zapísala pre mesto Michalovce takýto erb: „v modrom štíte zo zlatej korunky vyrastajúce strieborné čiernomurované cimburovité opevnenie s čiernymi oknami a s čiernou do polovice vytiahnutou mrežou v otvorenej bráne. Na každej z dvoch cimburových veží stojace privrátené čierne striebrokrídle vtáky, držiace zobákmi strieborný prsteň.“ Podobným procesom prešlo aj schvaľovanie vlajky mesta Michalovce pozostávajúcej „z dvoch rovnako široko pozdĺžnych pruhov – modrého a žltého. Vlajka je ukončená zástrihom siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky“. Novodobý autor erbu, heraldik prof. Jozef Novák, vychádzal hlavne zo zobrazenia mestského symbolu (na kamennej bráne čelom k sebe sediace dva vtáky, ktoré zobákmi držia prsteň ) na pečatidle vyhotovenom v roku 1836. Mestský symbol z roku 1836 korenil v rodovom erbe Sztárayovcov. Pre lepšie pochopenie problematiky mestského erbu sa musíme vrátiť do minulosti. K histórii  vývoja rodového erbu rodiny Nagymihályi a Sztáray Rod Nagymihályi a Sztáray mali spoločného predka Jakova, ktorý v 13. storočí získal majetky v Michalovciach. Doteraz najstaršie známe vyobrazenie erbu rodiny pánov z Michaloviec (Nagymihályi) je doložené na pečati užského župana Jána z Michaloviec z roku 1370. Neskôr kráľ Žigmund Luxemburský listinou vydanou v Kostnici 29. marca 1418 polepšil priorovi Albertovi z Michaloviec a jeho príbuzným už dovtedy používaný rodový erb o zlatú korunku. Polepšený erb mal takúto podobu: v modrom štíte zo zlatej koruny vyrastajúca zlatá, ľavým krídlom otvorená brána, na nej sedia dve straky, držiace medzi sebou zlatý prsteň. Klenot ako v štíte. Rod Nagymihályi postupne významovo a majetkovo upadal. Majetky po nich získal Imrich Sztáray (1698 – 1769). Popis i zobrazenie zemianskeho, barónskeho i grófskeho erbu rodiny Sztáray sa nachádza v publikáciách Wappenbuch vydaných v rokoch 1891 – 1893. Pokiaľ ide o rodové erby, v minulosti sa do nich postupne dostávali aj symboly rytierskych rádov a to v podobe vedľajších figúr, napríklad erb člena Dračieho rádu – drak obkolesuje štít. Ako konštatuje slovenský heraldik I. Graus, o nepochopení pôvodnej funkcie jednej z insígnií (drak) uhorského Dračieho rádu svedčí aj jeho neoprávnené používanie príslušníkmi rodiny Sztáray. To vyústilo až do zakomponovania draka do mestského erbu Michaloviec, istý čas používaného.  Erb mesta Michalovce Z dôvodu administratívy aj mestečká, hlavne od 15. storočia, používali vlastnú pečať (reliéfny symbol). Praktické dôvody – negramotnosť väčšiny vtedajšieho obyvateľstva, vyžadovali zvoliť si do pečate znamenie jednoduché a ľahko zapamätateľné. Znamenie bolo všeobecne známe, zastupovalo podpis richtára, a tak reprezentovalo vôľu obyvateľov. V neskoršom období po heraldickej úprave sa tieto dlhodobo používané a ustálené pečatné znamenia stali skutočnými erbami. Podľa slovenského heraldika prof. J. Nováka je najstaršie známe michalovské pečatidlo (typárium) z roku 1589. V pečatnom poli má okrem dátumu vyhotovenia iba siglu M. Odtlačok spomínaného pečatidla na písomnosti z roku 1595 sa nachádza v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. Nevyjasnená zostáva záhada okolo údajného pečatidla Michaloviec z roku 1609, ktoré bolo nájdené začiatkom 20. storočia na brehu Laborca. Pravdepodobne Michalovce pôvodne používali ako svoj symbol siglu M a z neznámych dôvodov najneskôr od začiatku 19. storočia využívali erb (veduta mesta, pečatidlo z roku 1836) vychádzajúci z erbu zemepánov – rodiny Sztáray. Dr. Martin Molnár