Aktuality - Mesto Michalovce 

Tragické udalosti epidémie cholery sužovali Michalovce a okolie pred 190 rokmi. Vyústili do východoslovenského roľníckeho povstania, známeho aj ako cholerové povstanie. Cholera bola dovtedy pre Európu neznámou chorobou. V roku 1830 sa epidémia rozšírila z Indie do Ruska a odtiaľ do Halíče. Napriek uzavretiu hraníc sa v júni rozšírila aj do severovýchodných oblastí Uhorska. Na panstve rodiny Sztáray z Michaloviec boli pochované prvé obete cholery koncom júna 1831 v Nižnej Rybnici a Úbreži. V Michalovciach zaznamenali prvých mŕtvych na choleru 4. júla 1831 a v Sobranciach o deň neskôr. K zhoršeniu celkovej situácie prispeli aj dôsledky proticholerových opatrení. Izolácia obcí a ich obyvateľov od okolitého sveta veľmi ťažko doliehala najmä na poddaných. Nesmeli chodiť na trhy, za prácou, ani zozbierať úrodu z polí. Situácia sa dostala až na úroveň hladovania. Osoby podozrivé z cholery sa museli podrobiť štyridsaťdňovej karanténe. Úrady nariadili mŕtvych pochovávať v noci, bez zvonenia, bez kňaza či príbuzných. Vznikali nové osobitné cholerové cintoríny. Hlad, choroba a necitlivé nariadenia úradov boli rozbuškou na sude s pušným prachom. Povstanie akoby viselo vo vzduchu... Michaloviec sa udalosti roľníckeho povstania priamo nedotkli. Ale okolie vyslovene horelo (napríklad Budkovce). V lete 1831 epidémii cholery v Michalovciach podľahlo 131 rímskokatolíkov a 42 gréckokatolíkov (chýbajú údaje za židovskú komunitu a protestantov). Medzi obeťami bol aj rímskokatolícky farár Štefan Dióssy (zomrel 19. júla 1831 vo veku 44 rokov), administrátor – františkán Athanasius Fegyveres (cholere podľahol 11. augusta 1831 vo veku 41 rokov) a kurátor gréckokatolíckeho chrámu Andrej Onuška (kňazi sa pravdepodobne nakazili vtedy, keď dávali posledné pomazanie chorým, resp. pochovávali mŕtvych). Po niekoľkých mesiacoch našťastie cholera ustúpila. Martin Molnár