Aktuality - Mesto Michalovce 

V tomto čísle vám prinášame rozhovor s primárkou, ktorá stojí na čele urgentného príjmu. K michalovskej nemocnici má aj úzky osobný vzťah. Po ukončení Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pred 21 rokmi nastúpila do tejto nemocnice na oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny. Práve tento odbor spĺňal presne to, čo chcela počas lekárskej kariéry robiť: starať sa o pacientov v kritickom stave, s priamym ohrozením života, kde sú potrebné rýchle reakcie v diagnostike, rozhodovacom procese a liečbe. Získala atestáciu 1. a 2. stupňa v odbore, následne si dopĺňala vzdelanie prácou a štúdiom vo Veľkej Británii, v Záchrannej zdravotnej službe a na ambulancii prvého kontaktu. MUDr. Miriam Bodo Bartošová primárka urgentného príjmu Nemocnica Svet zdravia Michalovce Môžete našim čitateľom priblížiť hlavnú náplň vašej každodennej práce? Urgentný príjem sa v našej nemocnici otvoril 8. decembra 2017. Pracovisko poskytuje akútnu medicínsku starostlivosť nepretržite 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku, pričom našou hlavnou úlohou je naplniť základnú filozofiu urgentných príjmov po celom Slovensku: poskytovanie nepretržitej, včasnej a komplexnej medicínskej starostlivosti všetkým pacientom. Primárne by však mal urgentný príjem slúžiť najmä pre pacientov s náhlou zmenou zdravotného stavu. Reálne v praxi to znamená, že pacient môže byť vyšetrený lekármi viacerých špecializácií v rovnakom čase, bez potreby presúvania sa medzi ambulanciami jednotlivých oddelení. Súčasťou urgentného príjmu sú ambulancie internej medicíny, chirurgie, traumatológie a neurológie, ostatné odborné špecializácie fungujú na báze konziliárnych vyšetrení, teda nie sú stálou súčasťou nášho pracoviska, no pri ich dostupnosti na iných oddeleniach našej nemocnice ich vieme v krátkom čase zabezpečiť. Na riešenie mimoriadne závažných a život ohrozujúcich stavov nám slúži tzv. “crash - room” - resuscitačná miestnosť, ktorá má špičkové prístrojové vybavenie, podobné tomu na operačnej sále. Pacient na urgentnom príjme prechádza procesmi registrácie, triedenia, samotného vyšetrenia, diagnostiky, liečby a prepustenia domov, eventuálne hospitalizácie, či transportu na vyššie špecializované pracoviská v Košiciach. Čo je to triáž pacientov a aký je jej účel? Triáž je názov odvodený z francúzskeho slovesa "trier" (triediť, selektovať) a znamená TRIEDENIE pacientov. V rámci siete nemocníc Sveta zdravia sme si osvojili anglosaský spôsob triedenia – tzv. Manchester Triage Systém (MTS). Ten pozostáva z 52 rôznych symptómov (opisov ťažkostí), ktoré najlepšie a najvýstižnejšie popisujú aktuálne ťažkosti pacienta. V rámci jednotlivých symptómov sú však pacienti triedení podľa presne určených kritérií, ktoré im pridelí náležitú kategóriu závažnosti. Týmto triedením vyselektujeme pacientov do piatich skupín, so zostupnou mierou závažnosti a diferenciáciou naliehavosti lekárskeho ošetrenia. Najvážnejšie, čiže život ohrozujúce stavy, sú klasifikované do červenej skupiny, tie vyžadujú okamžitú a často multiodborovú starostlivosť. Nasleduje oranžová skupina zahŕňajúca závažné stavy, pri ktorých zdržanie a oddialenie ošetrenia môže viesť k nezvratnému poškodeniu zdravia. V tomto prípade je našou povinnosťou pacienta ošetriť do 10 minút. Farby žltá, zelená a modrá sú vyhradené pre pacientov, ktorých ťažkosti znesú určitý odklad, s optimálnym limitom doby čakania na ošetrenie od 60 do 240 minút. Aké úrazy sa u vás najčastejšie vyskytujú?  Najčastejšími úrazmi sú vo všeobecnosti úrazy detského veku – vyvrtnutia, pomliaždeniny mäkkých tkanív a zlomeniny končatín, vo vyššom veku prevažujú zlomeniny krčka stehennej kosti a iných dlhých kostí. Najviac detských úrazov evidujeme počas letných mesiacov a prázdnin, v zimných mesiacoch pribúda najviac zlomenín v staršom veku. Závažné polytraumy, teda poranenia viacerých častí tela či orgánových systémov, nie sú už tak časté. Rovnako sú zriedkavé úrazy elektrickým prúdom či iným fyzikálnym pôsobením. Koľko pacientov ste od vzniku novej nemocnice na urgentnom príjme ošetrili?  V roku 2018 sme ošetrili 31 495 pacientov, v roku 2019 to už bolo 35 014 pacientov. V tomto roku sme doposiaľ, teda do konca augusta ošetrili vyše 21 000 pacientov. Pokles návštevnosti z dôvodu pandémie koronavírusu bol len krátkodobý. Reštrikčné opatrenia pri návštevách iných zdravotníckych zariadení spôsobili plné nasadenie a využívanie nášho urgentu širokou verejnosťou. Za celý čas pôsobenia urgentného príjmu sme vyšetrili viac ako 87 000 pacientov. Chorobnosť našich pacientov v jednotlivých kategóriách triáže kopíruje európske aj svetové štatistiky. Najviac pacientov je kategorizovaných do skupiny žltej a zelenej, najmenej pacientov, ktorých stav znamená vážne a bezprostredné ohrozenie života, je v červenej skupine. Štatistiky ukazujú, že existuje aj skupina pacientov (približne 2% z celkovo triedených pacientov), ktorí z rôznych dôvodov odchádzajú z urgentu bez vyšetrenia. Predpokladáme, že najčastejšou príčinou je zrejme nespokojnosť so zatriedením a tým aj s dĺžkou doby čakania na ošetrenie. Aj toto číslo však reflektuje celosvetový priemer v štatistikách urgentných príjmov a je prirodzeným javom. Stávajú sa aj prípady, že urgentný príjem, ako aj rýchlu zdravotnú pomoc, využívajú pacienti neopodstatnene. Pre koho je urgentný príjem primárne určený? Neexistuje univerzálne pravidlo, kedy ísť na urgentný príjem. Každý človek je iný, každý inak vníma svoje bolesti a ťažkosti. Určitým odporúčaním by mohlo byť to, že urgentný príjem je prednostne určený na riešenie život ohrozujúcich stavov alebo stavov, ktorých neskoré riešenie vedie k smrti alebo k závažnej invalidizácii pacienta. Sú to stavy náhleho bezvedomia, poruchy dýchania v zmysle dušnosti, bolesti na hrudníku, poruchy srdcového rytmu, kŕčové stavy, náhle poruchy reči a motoriky pri mozgových porážkach, závažné otravy, alergické reakcie s dusením, prudké bolesti brucha spojené najmä s teplotami či zvracaním, závažné krvácania a všetky úrazy spojené s deformitami kĺbov, úrazy mozgu a najmä polytraumy, kde sú ohrozené viaceré životné systémy. Aj keď sa to v médiách opakovane prezentuje, predsa asi len nevieme dostatočne edukovať širokú verejnosť. Sú takí, ktorí si zavolajú záchranku namiesto návštevy ambulancie svojho všeobecného lekára aj niekoľkokrát týždenne a naopak takí, ktorí bagatelizujú svoje ťažkosti a záchranku si zavolajú až vtedy, keď už je často neskoro a ich stav dospel do bodu, kedy je medicínsky ťažko riešiteľný. Každý urgentný príjem podobne ako aj záchranka má svoje „stálice“, ktoré sú periodicky ošetrované, napr. jeden pacient bol za uplynulý rok 2019 na našom pracovisku ošetrený 66-krát, zakaždým privezený posádkou rýchlej zdravotnej služby, čo mnohonásobne prevyšuje akékoľvek štatistiky. Neopodstatnené využívanie služieb urgentného príjmu ako aj posádok RZP/RLP je každodenným javom. Chcela by som apelovať na verejnosť, že takýmto zneužívaním môžu ohroziť zdravie iného občana. Niekedy si ľudia volajú záchranku len preto, lebo si myslia, že takto sa im poskytne prednostné ošetrenie na urgentnom príjme, no aj táto ich snaha sa dá ľahko eliminovať naším procesom triedenia, ktorý neprihliada na spôsob transportu na urgent, len na závažnosť samotného ochorenia. Aké sú vaše odporúčania pre pacientov pred návštevou urgentného príjmu? Byť uvedomelým, racionálne zvážiť svoje ťažkosti a možnosti ich riešenia. Nezneužívať urgentný príjem na riešenie ťažkostí, ktoré sme nestihli vyriešiť u svojho obvodného lekára počas ordinačných hodín alebo preto, lebo na iných špecializovaných ambulanciách sa dlho čaká na vyšetrenie a podobne. To sú naozaj reálne spomenuté dôvody návštevy urgentného príjmu našich pacientov. Pacient musí byť pripravený na poplatok 2€ alebo 10€, čo je dané zákonom, nie naším výmyslom. Treba byť trpezlivým a solidárnym k druhému. Uvedomiť si, že mnohokrát sa za dverami odohrávajú drámy, ľudské tragédie, resuscitácie, ktoré verejnosť v čakárni nevníma, lebo to nevidí. Byť slušným, lebo krik, nadávky a ani vyhrážky médiami nezmenia pridelenú kategóriu závažnosti pri triedení a veľmi sťažujú prácu personálu. Počas svoje praxe ste sa stretli s množstvom ťažkých a komplikovaných prípadov. Priblížite nám nejaký? Počas svojej praxe na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny, rovnako aj počas mnohých rokov v  posádke rýchlej lekárskej pomoci a aj teraz na urgentnom príjme, som sa stretla s mnohými komplikovanými a ťažkými prípadmi. V mysli mám mnohé prípady, tváre a osudy ľudí, ktorým sme spolu s kolegami zachránili život či pomohli v jednoduchej medicínskej veci. Úspešné prípady hrejú na srdci, avšak v duši si nesiem aj smutné príbehy ľudských tragédií a okamihov smrti, kedy aj moja najväčšia snaha nedokázala odvrátiť to najhoršie. Mimoriadne citlivé sú úmrtia detí. Okamihy života a smrti, prípady resuscitácie, najmä tie so smutným koncom, sú nesmierne náročné medicínsky, fyzicky, psychicky a predovšetkým ľudsky. Musím sa priznať, že aj po dlhých rokoch medicínskej praxe ma smrť stále rozplače. Ako by ste opísali prácu v michalovskej nemocnici? Práca v michalovskej nemocnici a najmä aktuálne na urgentnom príjme je veľmi zaujímavá, s množstvom každodenných medicínskych ako aj ľudských výziev. Od prvého dňa na urgentnom príjme sme prešli mnohými zmenami, a hoci sa učíme “za pochodu”, snažíme sa realizovať kroky, ktoré by našu prácu a poskytovanú starostlivosť neustále zlepšovali. Veľmi si vážim všetkých svojich skvelých kolegov, ktorí priamo alebo nepriamo participujú na chode urgentného príjmu, lekárov rovnako ako aj sestry, ktorých spoločnou a prvoradou snahou je pomôcť pacientom. Personál bol a stále je veľkou devízou našej nemocnice, od prvého dňa môjho nástupu až po ten aktuálne pôsobiaci. Pri našej každodennej činnosti sa môžem spoľahnúť na podporu, pochopenie a pomoc aj zo strany vedenia. V novej nemocnici pracujeme v krásnych priestoroch, s dostatočným materiálno-technickým vybavením, s priamou nadväznosťou na široké spektrum diagnostických metód a možnosťou neustáleho zdokonaľovania sa v jednotlivých oblastiach v rámci urgentnej medicíny. Otvorením nových pracovísk a príchodom nových odborníkov sa rozširujú aj naše možnosti poskytovanej diagnostiky a liečby. Michalovská nemocnica mi umožnila preniesť poznatky a skúsenosti zo zahraničia, nastaviť procesne urgentný príjem podľa štandardov svetových urgentných príjmov, no predsa aj s ohľadom na individuálne potreby nášho pracoviska. Aké sú vaše vízie a plány do budúcna? Aktuálne pôsobíme ako urgent 1. typu. Vyšším štandardom v poskytovaní akútnej medicínskej starostlivosti sú urgenty 2. typu, ktorých je v rámci Slovenka len zopár. Bolo by mojím, a dovolím si tvrdiť, že snáď aj naším, nemocničným splneným snom, ak by sa nám podarilo zaradiť náš urgentný príjem do siete urgentných príjmov vyššieho štandardu. Bola by to ďalšia odborná výzva a posun vpred. Bola by som vďačná za viac kolegov - lekárov, ktorých by rovnako ako mňa nesmierne napĺňala práca na urgentnom príjme a ktorí by sa chceli venovať špecializačnému odboru v urgentnej medicíne. Mojou víziou je pracovať na urgentnom príjme, kde sa pacienti ošetrujú výhradne podľa závažnosti zdravotného stavu, bez ohľadu na medicínsky charakter ich ťažkostí, podobne ako je to na urgentných príjmoch v zahraničí. Je samozrejmé, že sa momentálne nemôžeme porovnávať s ich systémom a najmä dĺžkou ich pôsobenia, no práve to vo mne vzbudzuje nádej, že o niekoľko rokov sa aj my môžeme dostať na vyššiu úroveň. Plánujem naďalej sa vzdelávať, školiť, zvyšovať si kvalifikáciu v odbore a k podobným aktivitám viesť aj zvyšok personálu nášho pracoviska. Popri tomto všetkom však chcem neustále myslieť aj na nesmierne dôležitý ľudský faktor našej práce. A čo sa týka súkromia, chcem sa čo najviac venovať rodine, svojmu manželovi a vychovať zo syna slušného človeka. Stretávať sa s priateľmi a ľuďmi, ktorí mi do života vnášajú slnko, radosť a pozitívnu energiu. Športovať, odbehnúť svoj prvý polmaratón, pravidelne sa otužovať, robiť jednoducho veci, ktoré ma bavia, rovnako ako medicína. Napokon, terajšia doba nám všetkým ukázala, čo je v živote človeka dôležité. red